» Predvianočné upratovanie

Predvianočné upratovanie

Advent je pre mňa výnimočný čas. A Vianoce zázračným sviatkom... Áno, nemám ani trocha obavy použiť tento prívlastok, nech by niekomu vyznel nadnesene... Je akýmsi prísľubom začať odznova, prísľubom večnej Lásky, ktorá má schopnosť sa znova a znova narodiť...

Skutočne autenticky a hlboko milovať je dar v podobe celoživotného procesu a neustáleho približovania sa k Bohu.... Keď počujem slová Lukáša (3, 1 - 6) „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“, .... vynorí sa mi obraz duše, ktorá má podobu rozmanitej krajiny, so všetkými svojimi zákutiami, údoliami, cestami a skrytými jaskyňami, priestor jedinečný, ktorý vo svojich útrobách skrýva prameň, čo by mal vyživovať túto nádhernú krajinu... Nikdy nie sme dosť bdelí a obozretní a ani sami nemáme dostatok síl a schopností, aby sme túto krajinu úplne ochránili pred nánosmi nečistôt, zbytočného odpadu a pred potopou vlastných zlyhaní.... Je to možné len s Božím pôsobením a s našou snahou o spoluprácu, snahou upratať, vyčistiť a zbaviť svoju vnútornú krajinu nánosu, čo „pochoval“ prameň lásky....

Milujem Vianoce so všetkými tými prípravami, výzdobou a očistou príbytku.... Priťahuje ma tá možnosť duality, keď súčasne s vlastnou dušou, s poriadkom vo vlastnom dome a ponorom do svojej vnútornej krajiny, vyčisťujem oba tieto priestory, jeden vonkajší a druhý vnútorný... Všetko má zmysel a je zároveň zázračné..., lebo všetko, čo sa deje navonok, každú činnosť, ktorú robíme, hoci aj v podobe upratovania a príprav, môžeme premieňať na obety Bohu a platidlá lásky za milovaných aj neznámych..., a čím sa viac snažíme vyčistiť krajinu svojej duše, na dne ktorej sídli prameň, tým viac ho odkrývame, zbavujeme nánosov, aby mohol vytrysknúť, lebo ten prameň je Božou pupočnou šnúrou, čo nás s Ním spája, je to láska - živá voda, ktorá vždy vytryskne v novej a rýdzejšej podobe a sile...

Narodenie Ježiša, by nemalo byť len pripomienkou, že Láska prišla na pozemský svet, ale momentom, keď sa Láska nanovo zrodí v našom srdci hlbšia a čistejšia..., ticho, nenápadne a radostne, ale o to intenzívnejšie... Lebo Ježiš je Láska, živé Srdce živého Boha a duša nemôže mať väčšiu radosť, ako mu pripravovať cestu so živým záujmom, živou vierou a nádejou, že príde... Vyrovnajme si cesty v duši tým, že si urovnáme pokazené vzťahy, vyčistime a upracme si svoju krajinu v jaskynných zákutiach od blata pýchy, ktorá nás zaslepuje a nedáva vidieť veci podstatné a pravdivé... Vysejme odpustením nové semená lásky, aby sa rozmnožili na pôde našich krajín v hojnejšej miere, zbavme sa nánosov ľahostajnosti a vlažnosti, aby sme dovolili prúdiť do údolí našich krajín vetru Ducha Života. Dovoľme to Ježišovi, ktorý sa chce nanovo a opakovane narodiť v našich srdciach, lebo on je ten prameň lásky, živé Božie Srdce, ktoré chce splynúť s tým naším ľudským, aby ho premenil a zrodil na svoj obraz..., a prežijeme svoj malý zázrak, skutočnú a rýdzu radosť Vianoc...

Tatiana Hanzelová, keramička

9. 12. 2018