» Nesamozrejmá Božia priazeň
Čo pre mňa znamená Advent? Približovanie sa či prichádzanie Vianoc? Iste, aj. Vedomie môjho postupného približovania sa k definitívnemu stretnutiu? Iste, aj. Stále viac sa však vraciam k pôvodnému významu slova. Je to príchod, prichádzanie. Teda Advent je pre mňa pripomienkou úplne základnej skutočnosti, ktorú často prehliadame: väčšina vecí k nám prichádza, ide nám v ústrety, je nám daná. Pokušením dospelého človeka – hlavne človeka v dobe techniky, ekonomiky, informácií – je myslieť si, že veci získavame a tvoríme my. V dobe výkonov a úspechov je hlavnou predstavou o živote, že ho treba zdolávať, riadiť, treba sa snažiť, zabezpečiť sa, poistiť sa... A potom si život vychutnať. Iste, aj. Aj to všetko je dôležité.
Avšak Advent mi pripomína čas života, keď sa narodil človek. Nielen Bohočlovek. Ktorýkoľvek človek. Už vtedy ho obklopovala priazeň prostredia, hoc by tá priazeň bola len v najmenšej miere. Bez nej by ľudské mláďa neprežilo. Potom dlho zachytávalo zvuk reči. Narodilo sa do jej prostredia, ona už existovala. A človiečik začal objavovať a rozvíjať možnosti svojho tela. I tie už boli pripravené. A postupne začal zo svojho centra vesmíru, teda zo seba objavovať svet. Aj ten už bol. Prvotnou fázou ľudského života je fáza objavovania toho, čo nám bolo dané a do čoho sme prišli. Táto fáza života nekončí. Len je veľmi silno postupne prevalcovaná tým, čo dokážeme a chceme dokázať. Je prevalcovaná využívaním našich možností podľa seba samých.
Advent mi pripomína, že je dobré byť citlivý na pokračovanie tejto prvotnej skúsenosti. Pripomína mi, že je potrebné nestratiť citlivosť na to, čo prichádza, aj keď sa nám to zrazu môže zdať príliš tiché, príliš jednoduché, príliš iné od našich predstáv. Je potrebné objavovať nielen to, čo svojimi schopnosťami dokážeme, ale aj to, čo sa nám v tichosti a nenápadnosti dáva. Tak ako básnik či spisovateľ, keď objaví nový význam spojenia slov, tak ako hudobník, keď objaví novú melódiu. Tak ako človek, keď objaví nový rozmer života.
Advent je teda pre mňa pripomienkou, že žijeme zahrnutí a obklopení priazňou, ktorú často považujeme za samozrejmú. Je však dobré aspoň z času na čas uvedomiť si jej nesamozrejmosť. Narodenie Ježiša Krista, ktoré slávime na Vianoce, je pre mňa vyvrcholením poznania, čo všetko je nám dané – aj keď sme si to neuvedomovali. Vianoce sú výpoveďou, že Boh vstupuje do života. A Advent je predovšetkým čas pripomienky, že Boh prichádza nenápadne a už dnes sa tvorí a dáva niečo, čomu by som mal načúvať.
Peter Cibira, farár
24. 12. 2017