» Vernostná karta je v Jeho rukách

V predvečer prvej adventnej nedele som sa spolu s veriacimi zúčastnil v jednom francúzskom kostole modlitieb za život. Po modlitbách sme sa presunuli na koniec kostola, potešili sme sa zo vzájomného stretnutia a v spoločenstve s tamojším arcibiskupom sme si pod chórusom dali trošku teplej čokolády a vareného vína. Advent sme začali v modlitbe s Pánom a v hrejivej ľudskej atmosfére. V predvečer druhej adventnej nedele to bolo trochu inak. Stál som v supermarkete v rade pri pokladni a obozretne som sa odťahoval od dvoch mládencov tmavšej pleti chrániac si vo vrecku svoj mobil. Zaplatil som, a keď som sa už od pokladne vzdialil, jeden z nich za mnou utekal a niečo mi podával: „Pane, pri pokladni ste si zabudli vernostnú kartu“. „Ďakujem vám,“ odpovedal som s úsmevom a v srdci som sa nesmierne hanbil.

Uvedomil som si, že ľudské stretnutia sú súčasťou bohoslužby, v ktorej vidíme stopy Boha. Našťastie túto bohoslužbu nevedieme my, ale On. Prišiel, aby sme sa zbližovali. Nie na to, aby sme sa od seba odťahovali. Aby sme stáli pri sebe, nie proti sebe. Boh prichádza, aby človeka v prvom rade chápal a dvíhal, nie aby ho posudzoval a súdil. Pripomenul som si, že vianočnou udalosťou Boh začína človeka obnovovať vo veľkosti a vznešenosti, ktorá mu je vlastná. Boh prichádza, aby nás „zaodial rúchom spásy a zahalil plášťom spravodlivosti“ (Iz 61,10). Na Boha nemusíme čakať v rade na Vianoce a platiť mu. U neho je to naopak. On čaká na nás a on za nás aj platí. Vernostná karta je v Jeho rukách. Biblickými slovami vyjadrené: zhliada na našu poníženosť, ujíma sa nás a kŕmi nás dobrotami (Lk 1,46n). To je Advent, čas očakávania.

Tomáš Pružinec, vysokoškolský pedagóg

17. 12. 2017