» Poznáte ten pocit?
Poznáte ten pocit, keď sa jedeného dňa len tak zastavíte, pozriete z okna a poviete si: „Život je fajn! Aké je to všetko krásne! Oplatí sa žiť!“ Na druhý deň – to isté miesto, tá istá situácia, ale zrazu je všetko úplne naopak: „Aké je to všetko ťažké! Koľko problémov! A čo to len bude s tou našou krajinou a západnou civilizáciou? Zrazu sa cítim akýsi zviazaný a nemohúci. Taký nanič. Veď tu človek nemá budúcnosť!“
Pred pár dňami sme slávili prikázaný sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Rozmýšľal som nad tým, čo mi tento fakt vie povedať dnes. Nie je to len nejaká nutná, prikázaná časť histórie katolíkov? A má to niečo spoločné aj so mnou? Od čoho to vlastne bola Mária uchránená, keď sa počala v lone svojej mamy bez poškvrny dedičného hriechu...? Vtedy som si ju predstavil ako vníma seba, že nie je stredobodom sveta, že sa všetko „netočí“ okolo nej, nie je zameraná na seba. Ako vníma to, že Boh ju tu na tomto svete chcel, vníma Ho ako Toho, ktorý jej dal životný priestor a všetko to okolo nej a je s ňou. Ako to v nej prebúdza túžbu žiť a rásť, až... povedala to „Áno“...
No dobre, ale to je ona, ktorú si Boh vybral. A čo ja? Krst. „Ty si môj milovaný syn, dcéra...“ V krste si Boh vybral aj mňa. Boh aj mňa oslobodzuje od „riešenia seba“ a z toho vyplývajúcej uzavretosti a frustrácie. Zdvihol môj zrak od daru k Darcovi. A zrazu zisťujem, aké je krásne vnímať život ako šancu, príležitosť, že má zmysel žiť, že nie je všetko také zlé, ako sa to zdá, že On je so mnou. Že hoci nie vždy všetko pôjde ideálne, ako ja chcem, nie je to len o mne a dá sa ísť napred.
Ján krstil vodou na odpustenie hriechov. Kristus Duchom Svätým, teda vzťahom, ktorý má s Otcom. Prvotný spôsob krstu je ponorením. Nuž, milí priatelia, nechajme sa ponoriť do tohto vzťahu, ktorý otvára nové obzory, ktorý dáva nádej, takú tú úprimnú radosť zo života, ktorý dáva budúcnosť.
Máme Advent. On prichádza. Poďme v ústrety tomu krásnemu napätiu tvorivého vzťahu dôvery a lásky!
Ľudovít Kubán, administrátor farnosti
10. 12. 2017