» Boli sme pri tom... Josef Zvěřina a teológia agapé

Správa z konferencie Josef Zvěřina a teologie agapé

Česká křesťanská akademie a Česká společnost pro katolickou teologii si v tomto roku pripomínajú kňaza, učiteľa, teológa a filozofa umenia Josefa Zvěřinu (1913-1990). Modlitby, zádušné omše, štúdium jeho diela i zdieľanie spomienok vyvrcholili 8. septembra 2023 konferenciou s názvom Josef Zvěřina a teologie agapé, konanou v spolupráci s Vyššou odbornou školou Jabok, kde sa tiež konferencia konala. Účastníkmi konferencie boli nielen pamätníci a absolventi kurzov živej teológie v Čechách, na Morave i na Slovensku, zástupcovia teológov, historikov a literárnych vedcov, študentov pedagogických, sociálnych a teologických odborov, ale i mnohí záujemcovia z radov verejnosti.

V pléne vystúpili priatelia a niekdajší žiaci Josefa Zvěřinu – historici, učitelia a teológovia, ktorí priblížili jeho životné cesty, ašpirácie i kúzlo jeho osobnosti. Po otvorení konferencie senátorom Pavlom Fischerom uviedla prvý odborný príspevok teologička Mireia Ryšková. Okrem iného v ňom poukázala na svoje vnímanie Zvěřinu ako všestranného a autentického človeka, zamilovaného do Boha, Cirkvi, ľudí, umenia, športu a mora (v ktorom pozemský Zvěřinov život i skončil). Historik Jan Stříbrný vyzdvihol Zvěřinovu občiansku angažovanosť a duchovnú službu v zlomových okamihoch dejín. Pavel Hradilek prispel svojimi spomienkami na konkrétny spôsob organizovania štúdia a rozvíjania teológie vďaka Zvěřinovej aktivite i v období normalizácie, kedy bol Zvěřinov dom často obklopený vozidlami Štátnej bezpečnosti. Jiří Rajmund Tretera otvoril otázku Zvěřinovej účasti na osudovom pastierskom liste kardinála Tomáška, ktorým sa prihlásil k občianskej statočnosti. 

Do programu boli votkané svedectvá žiakov Josefa Zvěřinu z rôznych častí vtedajšieho Československa. Pani Marta Slavíčková, Jitka a František Srovnalovci, sestra Františka Katarína Safková a Pavol Šutovský (v zastúpení Aleny Heřmánkovej) nás vtiahli do atmosféry kurzov živej teológie, jej spôsobu organizovania, štruktúry študijných dní i formy preverovania vedomostí. Mnohí svojím svedectvom odhalili osobný dopad tohoto štúdia na celý svoj nasledujúci život. Doložili tak úplne konkrétne Zvěřinovu lásku k človeku, humor a ľudskosť. Opísali tiež niektoré detaily Zvěřinovho vyučovania a sprevádzania. Okrem iného rôznymi cestami vystihli hlavný charakter Zvěřinovho osobného pôsobenia, ktorým bola blízkosť a dôvera – napríklad sestra Františka Katarína zo Zvěřinovho študijného krúžku nazvaného Slůňata v Piešťanoch vyznala: „Každý si myslel, že je jeho obľúbencom“.

Osobné spomienky účastníkov kurzov „živej teológie“ pripravili pôdu pre popoludňajší program, kedy zazneli príspevky historikov a teológov mladšej generácie. Tí ponúkli plody svojho štúdia a premýšľania Zvěřinovho teologického a umenovedného diela i záznamov z archívov. Boli predstavené výhonky Zvěřinovho občianskeho a vedeckého diela v dobe, ktorá pre jeho rozvoj vyžadovala okrem premýšľania a štúdia tiež odvahu a živé svedectvo lásky. Petr Jandejsek sa venoval pojmom tradície a pamäti v kontexte myslenia a diela Josefa Zvěřinu. Zaujímavé detaily z archívov o väzenskej skúsenosti Josefa Zvěřiny odhalil vo svojom príspevku Jan Synek. Michal Kaplánek identifikoval znaky Zvěřinovej teológie, ktoré môžu byť inšpiratívne i pre súčasnú dobu: ocenenie významu umenia a mystiky, záujem o život človeka, apoštolát, obrátenie sa k Božiemu ľudu, oslobodzovanie človeka. O Zvěřinovom diele Odvaha být církví hovoril Michael Martinek. Osobnú víziu zodpovednosti cirkvi v spoločnosti vo vzťahu s dielom a životom Josefa Zvěřinu priniesla Miriam Prokešová. Jana Jičínská ukázala predstavu teológie pre tretie tisícročie na základe analýzy Zvěřinových textov. René Milfait rozvinul teologicko-etický rozmer Zvěřinovej cesty. František Štěch uvažoval o teológii agapé ako rozšírení teológie na teofiliu, ktoré sa môže uskutočňovať v dôsledku prijímania zjavenia Božej lásky. Prínos Josefa Zvěřinu pre súčasný antropologický pohľad rozvíjaný v teológii na Slovensku analyzovala Gabriela Genčúrová. Barbora Čiháková sa podelila o svoj výskum vzájomnej inšpirácie medzi Josefom Zvěřinom a Růženou Vackovou. Zvěřinovu púť porozumenia výtvarnému umeniu priblížil Michal Filip.

Na konci dvoch popoludňajších blokov sa po plenárnej diskusii s účastníkmi konferencie cez videohovor spojil z USA aj Martin Palouš, ktorý prispel vlastnými spomienkami na Josefa Zvěřinu ako kňaza, ktorý ho nielen duchovné formoval, ale tiež spoločne s jeho otcom, Radimom Paloušom, úzko spolupracoval na vyučovaní v tajných krúžkoch v období normalizácie. Konferenciu zakončila Zuzana Svobodová slovom o teológii agapé, ktorá je na jednej strane teológiou so svojimi počiatkami v Kristovi, ktorú rozvíjali mystici, apofatickí teológovia, osobnosti ako Augustín, Maxim Vyznávač, Bernard, Bonaventura, Tomáš Akvinský, Pascal, Newman, na druhej strane je však teológiou novou, zrodenou z bolesti a krvi v koncentrákoch a väzniciach, ale tiež v radosti, ako už pri jej formulácii vyznal Josef Zvěřina.

Zvěřina nám zanechal nielen teologické a umenovedné diela, žiakov zapálených pre hľadanie pravdy v láske, ale i písomné stopy svojej úplne osobnej cesty k človeku. Jeho dopisy adresované Mireii Ryškovej a Aleně Falerskej, ktoré zásluhou editorky Lucie Šmídovej vyšli knižne, boli predstavené bezprostredne po ukončení konferencie. Slávnostné uvedenie dvoch kníh tak bolo záverečnou bodkou za odbornými i osobnými príspevkami nabitým dňom, ale nebolo uzatvorením kapitoly Josefa Zvěřinu v českej teológii. Naopak, konferencia poskytla mnoho cenných impulzov pre ďalšie rozvíjanie teológie agapé. Z konferencie bude Pedagogickou sekciou České křesťanské akademie vydaný zborník príspevkov, ktorý bude dostupný v elektronickej podobe na https://press.tape.academy.

Zuzana Svobodová, Andrea Blaščíková

8. 9. 2023