Arrow Arrow

» Spoločne premýšľame nad tohtoročnou Veľkou nocou

Vytlačiť stránku

Začína sa Veľká noc 2021. V médiách – v niektorých – zápasia tzv. liberáli s tzv. konzervatívcami. Zápasia o tohtoročnú Veľkú noc. Resp. o to, čo bude a čo nebude v kostoloch pre praktizujúcich veriacich dovolené.

Veľká noc 2021 ešte určite bude predmetom analýz a premýšľania. Narýchlo bola vládou umožnená tzv. osobná pastorácia a otvorenie kostolov na súkromnú modlitbu. Z toho „narýchlo“ vniklo napätie medzi tzv. liberálmi a konzervatívcami. Ale tento spor nebude dôvodom neskoršej analýzy tohtoročných sviatkov. Ten dôvod je hlbší ako chvíľkové mediálno-politické napätie.

Už druhý rok budeme sláviť najväčšie kresťanské sviatky bez priamej účasti na bohoslužbách. Pred rokom sme boli zaskočení, verili sme, že je dobré, aby celý národ spoločne spolupracoval na zastavení pandémie. Aspoň takto sme presviedčali ľudí a asi sme to väčšinou aj tak brali. Po roku je situácia iná. Resp. rovnaká v tom, že klasické slávenie najväčších sviatkov nie je a že to mnohí rešpektujeme a stále berieme ako náš príspevok pre spoločnosť.

Iné je to v tom, čo vyplávalo z nášho vnútra. A z vnútra našej spoločnosti. Čo napríklad? Že jednota medzi nami je niečo, na čo sa nemôžeme spoľahnúť. Že veríme všetkému a ničomu. Že aj vzdelaní ľudia vedia zaskočiť svojou necitlivosťou či jednostrannosťou. Že už desaťročia viac-menej riešime otázku, kde je hranica medzi spoločným dobrom a tým mojím. Že niektoré hodnoty nedomýšľame a preceňujeme: napr. zadefinované ľudské práva nekonfrontujeme s otázkou, čo je skutočne dobré.

A nábožensky? Že nevieme rozlíšiť medzi potrebou prijímania sviatostí a tým, že ony sú prostriedkom a darom. Že sme často závislí na rituáloch a zvykoch a môže nám uniknúť podstata. Že podstatu je ťažké držať bez rituálov a spoločenstva. Že sa vieme bez toho všetkého (spoločenstva, sviatostí, rituálov) aj zaobísť – čo nás aj zaskočí. Ale že nám to (spoločenstvo, sviatosti, rituály) môže aj chýbať – hoci sme si to voľakedy nemysleli.

Preto predpokladáme, že tohtoročná Veľká noc bude ešte predmetom analýz – sociológov, psychológov, politológov, religionistov a teológov. Predpokladáme, že aj každý obyčajný farár si bude klásť otázky, čo táto situácia vmiesila do života jeho veriacich, ako sa dalo prežiť Veľkú noc bez spoločného stretnutia, bez sviatostí, bez rituálov, čo všetko sa v kostoloch od tejto doby zmenilo, čo to hovorí o našich veriacich, našej viere, o nás samých...

Zdá sa, že sme sa viac ako inokedy dotkli otázok, ktoré stále driemu pod pokrievkou našej postmodernej, postsekulárnej, postfaktickej... – jednoducho rozkolísanej a ťažko definovateľnej spoločnosti.

Tesne pred začiatkom tohtoročných sviatkov prišlo k politicko-mediálnemu zápasu o možnosť aspoň navštíviť cez sviatky chrám a prípadne vyhľadať duchovného. Ten zápas začal žiadosťou či sťažnosťou veriacich a prebiehal na pôde európskeho súdu, cez pôdu krízou rozkolísanej slovenskej vlády a slovenského parlamentu a (asi najviac a najemotívnejšie) v priestore médií. Nič nové pod slnkom.

Spomeňme si na Ježišov príbeh. Stál pred Pilátom – predstaviteľom moci, rozhodcom i sudcom. A Pilát stál pred davom a vlastnými politickými záujmami. Chudák Pilát! Vtedy netušil, akú moc majú médiá. Naše médium – teda Biblia – ho spomína celé tisícročia! Teda zatiaľ dve tisícročia, čo nie je málo. Ježiša však môžeme vnímať ako veľmi slobodného. Vedel, ako to skončí, vedel, že musí prísť k rozsudku smrti nad ním. Zápas o prijatie konca už u neho prebehol v Getsemanskej záhrade –  tam sa modlil, tam prosil Otca o odňatie tohto kalicha, tam sa potil krvou, tam povedal, nech sa stane Otcova vôľa. Asi preto ten zvláštny druh jeho slobody. Dokonca slobody od toho, aby sa bránil.

Začali sme mediálno-politickým zápasom medzi tzv. liberálmi a tzv. konzervatívcami. Preto „tzv.“, lebo pochybujeme, či sa takto dá deliť spoločnosť. Nie je od vernosti nálepke dôležitejšie hľadanie toho, čo je naozaj dobré? Čo je dobrým riešením a dobrou cestou?

A tak nám zostáva v mysli tá zvláštna Kristova sloboda. Teda z latinčiny liberalizmus. Apoštol Pavol sa dovolával slobody v Kristovi. Liberalizmu v Kristovi! To nebola urážka, to nebol útek z od Kristových hodnôt. Práve naopak. Byť slobodný v Kristovi! – to je krásne poslanie. Poslanie, kde človek neuteká do slobody bez zodpovednosti, ale ani do zodpovednosti bez slobody.

Tento obraz slobodného Ježiša sa nám ukazuje ako hlavné posolstvo tohtoročnej Veľkej noci. Či si dokážeme udržať slobodu od všetkých prostriedkov –  inak povedané od všetkých pomôcok, barličiek, ba dokonca hračiek – a pritom si zachovať aj vernosť, to bude len na nás.

A možno práve pre takúto skúšku takáto Veľká noc.

Všetkým Vám prajeme a vyprosujeme obrovskú slobodu v Kristovi. Slobodu citlivú, rozlišujúcu, vernú i oslobodzujúcu. Slobodu, pre ktorú dokážeme uniesť aj príkoria. Veď Ježiš...

Peter Cibira, Alena Heřmánková

Veľká noc 2021


 

open