» Na prahu Adventu

Zrejme viacerí mi dajú za pravdu, že čas beží pomerne rýchlo. Ešte sme sa ani nestihli poriadne obzrieť za letom a už je tu zima. Prichádza adventný čas. Toho roku je iný, taký koronový. Ktovie, čo všetko nám prinesie? Možno virtuálny adventný veniec alebo Mikuláša s rúškom na tvári.

Priznám sa, že mi už liezli na nervy dve veci. Po prvé tá vyšpičkovaná atmosféra rôznych vianočných duchov, preto rôznych, lebo nie každý z nich je ten prinášajúci pohodu a lásku. Sú aj takí, ktorí prinášajú nervozitu, podráždenosť, chaos, zhon a ešte mnohé iné neduhy medzi ľuďmi.

Druhá vec, ktorá ma štvala, boli tie neustále lamentácie, ako sa míňame podstaty Vianoc, že už ten advent neprežívame tak, ako kedysi naši predkovia pri prasliciach a vretenách, že už nevŕzgame v snehu, kráčajúc ešte za tmy na roráty a že si radšej dáme klobásu či dobrú cigaňu na vianočných trhoch a že si tú správnu vianočnú náladu vytvoríme punčom alebo vareným vínom. Ja s tým problém nemám. Aj pred dvetisíc rokmi mali v Jeruzaleme vymetený a naligotaný chrám, v každej synagóge jedno voľné miesto, veď čo ak by už predsa prišiel?! A tu ho máš, on si to namieril rovno do chlieva v neútulnej jaskyni. Tak si vravím, že aj dnes by mu boli milší bezdomovci pri kontajneri, ako slávnostne vyzdobené kostoly prevoňané vôňou ihličia.

Ale poďme trochu do hĺbky. Advent je o príchode a prichádzaní. Zvykneme hovoriť o dvoch príchodoch Krista. O tom prvom, historickom a tom, ktorý sa nám zdá byť v nedohľadne, niekde v oblakoch. Pozor, nemali by sme ho podceňovať, je to dôležitá súčasť viery : „...príde v sláve súdiť živých i mŕtvych... .“ Koniec koncov, pri každej sv. omši si pripomíname, že „..zvestujeme Ježišovu smrť a zmŕtvychvstanie, kým nepríde v sláve...“ resp., že „...očakávame splnenie blaženej nádeje a príchod nášho Pána Ježiša Krista... .“  Najviac sa mi však páči  myšlienka tretieho príchodu, o ktorom hovorí Vojto Kodet. Je to príchod takpovediac dennodenný. „Kto  ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať;  prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.“ (Jn 14, 23)   Tento príchod je taký autentický. Ten prvý zabalíme v januári do škatule s vianočnými ozdobami, ten druhý sa zas javí ako veľmi vzdialený. Ten tretí však, to je uvedomenie si Božej prítomnosti práve tu a teraz. Nemusím sa báť Pánovho príchodu, keď viem a prežívam, že je stále pri mne, že u mňa býva. V tomto prípade bývam ja ten, ktorý odchádza, alebo sa prichádzajúcemu vyhnem, pretože ho nie som schopný vidieť. Bráni mi v tom vlastné ego.

Evanjelium 1. adventnej nedele pripomína bdelosť: „Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu: či večer, či o polnoci, či za spevu kohúta alebo ráno.“ (Mk 13, 35) Bdieť môže znamenať hocičo, ale napríklad aj nezabúdať, že Pán domu je môj dobrý priateľ: „Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca,“ ( Jn 15, 15) alebo že je „...Boh milosrdný a láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný.“ (Ž 86, 5)

Bdieť je nežiť v strachu o to, či Pán nájde všetko v poriadku, pozamykať sa v dome, aby doňho nik nemohol vstúpiť a nebodaj niečo zašpiniť či znehodnotiť, ale otvoriť dvere dokorán a vítať hostí, ktorí prídu, či už sú smutní alebo veselí, či sú chudobní alebo bohatí, či veria alebo neveria, či ešte v niečo dúfajú, alebo už celkom v nič, znamená to mať zo života radosť a vedieť ju okolo seba ponúknuť trebárs aj s tým vianočným punčom či klobásou. Ľudí, ktorí potrebujú povzbudiť, dodať odvahy, či posilniť nádejou, máme okolo seba dosť nielen v období pandémie. Buďme teda bdelí. Pavol pripomína, že Pán Ježiš nás bude posilňovať až do konca, aby sme v jeho deň boli bez úhony. (porov. 1 Kor 1, 8)

A ešte niečo. Nebuďme smutní, že nemôžeme ísť na trh, či do kaviarne, je toho mnoho, bez čoho prežijeme a bez čoho môže byť aj Advent pekný. Mne osobne pandémia všeličo ukázala. Napríklad aj to, že Veľká noc sa dá prežiť aj bez obradov, že na mnohé veci a udalosti som až priveľmi naviazaný a že bude určite lepšie bez všeličoho, ale o to pokojnejšie, prežiť aj Vianoce.

Priatelia, požehnaný Advent!

Štefan Vícen, farár

29. 11. 2020