Arrow Arrow

» Boh medzi nami!

Vytlačiť stránku

Milí priatelia,

moje zamyslenie k vianočným sviatkom začnem pripomenutím príchodu troch mudrcov z východu. Síce nasleduje až niekoľko dní po narodení dieťaťa Ježiša, ale chcel by som ho predsunúť hneď na začiatok. Príchod mudrcov  totiž vyvoláva zásadnú otázku, ktorú by som chcel predložiť – ako to, že oni vedeli a poznali čas narodenia, a tí, ktorí vedieť mali, boli zaskočení?

Text, ktorý nám pripomína príchod mudrcov od východu, uvádza, že po ich otázke – “Kde je ten novonarodený židovský kráľ ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť”, sa rozrušil Herodes a celý Jeruzalem s ním.

A keď nahliadli do svojich svätých kníh, priznali, že – “tak píše prorok: A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.”

A to nebolo jediné miesto, na ktoré mohli ukázať. Tých bolo viac – len sa nejako v ostatných vetách posvätných kníh “zapatrošili”. Až sa na ne pozabudlo… Či skôr prevážili iné záujmy.

Poznať “plnosť časov” nie je ani dnes o nič jednoduchšie. Pripomeňme si dnešné vyjadrenia o realite Vianoc. Na prvom mieste pripomeňme korektnosť, ktorá spočíva v tom, aby sa nikto necítil dotknutý v prípade, že Vianoce nie sú “jeho” sviatkom. Takže hovorme radšej o pokoji, zdraví a šťastí. To platí pre všetkých a v každom prípade. Je faktom, že obchodné domy začínajú s vianočnými výzdobami už začiatkom jesene, ale ak to pomôže k zvýšeným tržbám, tak zas prečo nie...? V tomto prípade všetko to trblietanie ponúka aspoň vonkajší viditeľný efekt a veď aj ten predsa tiež niečo stojí. Ako sa blížia vianočné sviatky, nastáva “boom” rozličných vianočných trhov už hádam v každom mestečku a meste. Dať si varené vínko, punč a nejaké mäsko v žemličke patrí k vianočným rituálom… Ešte keby tak napadol na Vianoce sneh. Ale už dlhší čas sa idylka nekoná. Už ani tie Vianoce nie sú také, ako bývali kedysi…

Na základe toho, ako dnes slávime Vianoce, asi by sme nedopadli lepšie, keby sme mali pýtajúcim sa ukázať cestu “do Betlehema”.

Lenže to nemusí byť konečné konštatovanie. Verím, že v nás zostal kúsok z detskej zvedavosti. Lebo zvedavosť je vášňou rozumu – tí mudrci šli správnou cestou, to, čo potrebovali, bolo len malé usmernenie, a toho sa im aj dostalo  – no a ten, kto hľadá, aj nájde. Teda je dobre sa pýtať, ale je dobré aj vedieť sa správne pýtať. A viem, že tou najlepšou možnosťou, ako sa dozvedieť ešte viac a ako zažiť realitu príchodu Božieho Syna medzi nás, je posvätné miesto chrámu, to sú Jeho slová, ktoré v chráme zaznievajú, a On sám v chráme, lebo sa Ním sýtime a stávame. To je jediný, pravý zmysel a podstata príchodu Božieho Syna medzi nás – veď aj sa volá – Emanuel – Boh medzi nami!

Róbert Bezák